Niekto mi položil ruku na rameno. Pocítila som chlad, no nezľakla som sa. Bol to príjemný pocit. Hoci som nevedela, komu tá ruka patrí, nevadilo mi to. Otočila som sa. Mal krásne zeleno-modré oči a krásne gaštanovo-hnedé vlasy. ,,Kto si?" vybehlo zo mňa. Chlapec sa iba usmial a nič nepovedal. Chytil moju ruku a ťahal ma do stredu parku. Bola tam krásna fontána. ,,Si krásna," povedal jemným hlasom. Po chvíli som zistila, že mám otvorené ústa. Chlapec sa znovu usmial. Jeho úsmev bol naozaj krásny. Pomaly sa ku mne približoval, ako keby mi chcel niečo povedať. No nič mi nepovedal. Boli sme pri sebe naozaj blízko. Naše pery sa skoro dotkli no on predtým povedal: ,,Ja som Logan". ,,Takže Logan. Krásne meno" zašepkala som. Zrazu som pocítila jeho pery na mojich. Bolo to krásne. Tento bozk sa mi zdal nekonečný, ale dokázala by som čakať veľmi dlho až pokým by sa ten bozk neskončil. Keď to prestalo zašepkala som: ,,Ashley, moje meno je Ashley." Logan ma ešte raz letmo pobozkal a zrazu bol ticho. Kráčal smerom k starému dubu. Nasledovala som ho, no keď som prišla na miesto, kam šiel, odrazu akoby sa prepadol pod zem. Logana nikde no na zemi som zazrela niečo čo sa lesklo. Bol to nejaký šperk. Bol to náramok s mojím menom. Ako vedel, že sa volám Ashley? Zdvihla som náramok a dala som si ho na ruku, no bola som z toho veľmi smutná. Konečne som našla niekoho dokonalého a on odišiel. Ale prečo? Vrátila som sa späť k fontáne kde som si sadla na lavičku. ,,Takže toto je bolesť" povedala som potichu. Takýto pocit som nikdy nezažila. Stratili ste toho koho ste milovali a takmer ste ho nepoznali. Mohol aspoň povedať zbohom. No on odišiel bez pozdravu. Sľubujem Logan, nikdy na teba nezabudnem♥.